Čo je vlastne rovnováha?
PhDr. Lucia Tomanová, klinická psychologička a autorka knihy „Návrat k sebe», definuje rovnováhu ako dynamický stav, nie statický cieľ. Podľa nej si ju ľudia často predstavujú ako dokonalý pomer práce, odpočinku a zábavy. V skutočnosti je rovnováha schopnosť flexibilne reagovať na meniacu sa záťaž — niekedy potrebujete viac práce, inokedy viac odpočinku, a múdrosť spočíva v rozpoznaní, čo je práve teraz potrebné.
Tento pohľad je oslobodzujúci, pretože zbavuje ľudí tlaku na dokonalosť. Nemusíte mať každý deň perfektne vyvážený — dôležité je, aby ste na týždennej a mesačnej úrovni neprekračovali svoje kapacity. Na Slovensku je problémom najmä to, že mnohí ľudia ignorujú varovné signály vyčerpania tak dlho, až sa dostanú do stavu, z ktorého je cesta späť oveľa dlhšia.
Telo a myseľ: Falošná hranica
MUDr. Andrej Lukáč, internista a špecialista na životný štýl z Univerzitnej nemocnice v Bratislave, upozorňuje na to, že delenie na „fyzické» a „duševné» zdravie je umelé. Výskum posledných dvadsiatich rokov jednoznačne ukázal, že tieto dva systémy sú neoddeliteľne prepojené. Črevný mikrobióm ovplyvňuje náladu, fyzická aktivita mení štruktúru mozgu a chronický stres sa prejavuje na celom tele.
V praxi to znamená, že riešenie problémov s energiou vyžaduje holistický prístup. Nestačí „len cvičiť» alebo „len meditovať». Najúčinnejší je kombinovaný prístup, ktorý zahŕňa pohyb, výživu, spánok, sociálne vzťahy a zmysluplnú činnosť. Žiadny z týchto faktorov nefunguje izolovane — ich sila je v synergii.
Keď za mnou príde pacient s chronickou únavou, nepýtam sa najprv na lieky alebo diagnózy. Pýtam sa: ako spíte, čo jete, koľko sa hýbete a s kým trávite čas. V deväťdesiatich percentách prípadov je odpoveď na aspoň jednu z týchto otázok znepokojivá. — MUDr. Andrej Lukáč, internista
Mindfulness po slovensky
Pojem „mindfulness» sa na Slovensku pomaly zbavuje nálepky ezoteriky a stáva sa akceptovaným nástrojom starostlivosti o duševné zdravie. Mgr. Katarína Blažeková, certifikovaná lektorka mindfulness a zakladateľka centra Prítomnosť v Košiciach, pozoruje výrazný nárast záujmu medzi bežnými ľuďmi — nielen terapeutmi a koučmi.
Podľa jej skúseností je najväčšou bariérou na Slovensku predstava, že mindfulness vyžaduje dlhé hodiny meditácie v tichu. V skutočnosti je možné praktikovať pozornosť v akomkoľvek okamihu — pri jedení, chôdzi, rozhovore alebo dokonca pri umývaní riadu. Kľúčom je zámerné nasmerovanie pozornosti na prítomný okamih bez hodnotenia.
Výskumy potvrdzujú, že pravidelná prax mindfulness — aj v minimálnej dávke desiatich minút denne — znižuje hladinu stresového hormónu kortizolu, zlepšuje kvalitu spánku a zvyšuje subjektívny pocit energie. Pre Slovákov, ktorí sú pragmaticky orientovaní, je dôležité, že tieto účinky sú merateľné a vedecky overené.
Výživa pre mozog a telo
Mgr. Daniela Čulenová, nutricionistka a členka Slovenskej spoločnosti pre výživu, hovorí o koncepte „brain food» — potravín, ktoré priamo podporujú kognitívne funkcie. Omega-3 mastné kyseliny (ryby, vlašské orechy, ľanové semienka), antioxidanty (bobule, tmavá čokoláda, zelený čaj) a fermentované potraviny (kapusta, kefír, miso) sú podľa nej základom výživy pre optimálny výkon mozgu.
Na Slovensku je zaujímavé, že mnohé tradičné potraviny spĺňajú kritériá modernej nutrície. Kyslá kapusta je vynikajúcim probiotikom, orechy z domácich záhrad sú bohatým zdrojom omega-3 a sezónne ovocie a zelenina zo slovenských trhov ponúkajú čerstvosť, ktorú žiadny supermarket nedokáže nahradiť.
Problémom podľa Čulenovej nie je nedostatok kvalitných potravín, ale nedostatok času a plánovania. Preto odporúča takzvaný „meal prep» — prípravu jedál vopred na dva až tri dni. Investícia dvoch hodín v nedeľu sa mnohonásobne vráti v kvalite stravovania počas pracovného týždňa.
Pohyb ako meditácia
Zaujímavým trendom na Slovensku je rastúci záujem o pohybové aktivity, ktoré kombinujú fyzickú náročnosť s mentálnou prítomnosťou. Joga, tai-či, ale aj horolezenie, plávanie v studenej vode či dokonca záhradníčenie — všetky tieto aktivity vyžadujú plnú pozornosť a tým sa stávajú formou pohybovej meditácie.
Bc. Martin Jánošík, tréner a zakladateľ outdoor fitness komunity NatureFit v Žiline, organizuje celoročné tréningy v prírode. Na otázku, prečo ľudia preferujú cvičenie vonku pred fitness centrom, odpovedá jednoducho: v prírode sa telo aj myseľ dostávajú do režimu, ktorý im umožňuje zregenerovať sa. Steny fitness centra tento efekt nemajú.
Jeho tréningy kombinujú silové cvičenia s vlastnou váhou, beh v teréne a relaxačné techniky. Účastníci pravidelne uvádzajú, že po tréningu sa cítia nielen fyzicky posilnení, ale aj mentálne vyrovnaní. Tento efekt, známy ako „runner’s high», je z vedeckého hľadiska spôsobený uvoľnením endorfínov a endokanabinoidov počas intenzívneho pohybu.
Cesta k vlastnej rovnováhe
Všetci oslovení odborníci sa zhodujú v jednom — neexistuje univerzálny recept na rovnováhu. Každý človek je jedinečný a musí nájsť vlastnú kombináciu pohybu, stravy, odpočinku a zmysluplnej činnosti, ktorá mu vyhovuje. Dôležité je experimentovať, počúvať vlastné telo a nepodliehať tlaku trendov a sociálnych sietí.
Rovnováha nie je destinácia, ale cesta. A na Slovensku máme všetky predpoklady na to, aby bola táto cesta príjemná, inšpiratívna a plná energie.